Práve som zistil, že steak na obed jesť nemusím.
Aj keď steaky - zvlášť tie z argentínskych býkov milujem.
Ale stalo sa nášmu šéfkuchárovi, že si v návale práce špatne prečítal objednávku a namiesto kurčaťa hodil na gril kúsok z býka. Keď že som služobne najvyšší, tak som sa dobrovoľne obetoval a dal som si ho na obed. Teda - nie nášho šéfkuchára, ale ten kúsok z toho argentínskeho býka, ktorý sa pred nedávnom pásol po panenských argentínkych lúkach s vedomím, že na jeho mocných svaloch si raz budú ľudia pochutnávať.
/Dúfam len, že toto nečítajú žiadny vegetariáni, či útlocitní vegáni, a ak áno, tak sa im ospravedlňujem a ich postoj úplne chápem, ale zatiaľ som asi ešte nedozrel... Tak mi prosím nenadávajte a rešpektujte tak, ako rešpektujem ja vás.../
Steaky zo sviečkovej na obed nejedávam často, vlastne toto bolo po prvý krát, čo sa pamätám, tak som to nášmu veliacemu kuchynskému dôstojníkovi prepáčil a mäso som mu zaplatiť nedal.
Takéto dobré /a priznám sa, že vzhľadom na kvalitu aj trošku drahšie/ mäso si doprajem iba raz za čas. Ale vždy na večeru, keď mám čas, pracovné povinnosti sú za mnou, alebo som ich nechal zavreté v kancelárii. Vtedy po večeri nasleduje dobrá kvalitná cigara, a ak som dopil víno k steaku, tak si k nej pripravím pekný koktejl z whisky, alebo koňaku, alebo v poslednom čase prichádzam na chuť jednosladovej škótskej, ktorú si zrieďujem vodou a ľadom. Nádhera...
Ale nie o tom som chcel. Chcem niečo napísať o načasovanosti, o vhodnej príležitosti, o čase, KEDY A KDE je dobré a vhodné si drinky vychutnávať.
Mám rád klasické koktejly. Možno ste už počuli o Manhattane, Vodka Martini koktejly, ktorý popíjal James Bond, o Old Fashionede, či Side Car-i. Tieto drinky si objednávam zásadne večer. Niektoré pred jedlom, iné prídu na rad až po ňom. A samozrejme to závisí aj od baru, v ktorom sa práve nachádzam. Väčšinou, keď už teda idem minúť svoje peniaze si vyberám bary overené, kde viem, že Barman si nájde chvíľu času a starostlivo vypočuje moju objednávku a s rovnakou starostlivosťou mi aj môj drink /na ktorý miniem svoje ťažko zarobené peniaze - to pripomínam/ pripraví. A ako som to už pred tým niekde spomínal, pýta sa na detaily.
Ak už prídem do neznámeho baru pozerám sa na to, čo majú na barovom display-i /to je rad fliaš, väčšinou umiestnených za barmanovým chrbtom, za predpokladu, že je otočený smerom k vám.../, pozerám sa na to, ako ma barman pozdraví, či má čisté nechty /joj, aké dôležité!!!/ čistý a pekný odev a či sa aspoň trochu usmieva. Potom, ak mám príležitosť sa pozriem na ľad - teda jeho kvalitu - či sú pekné veľké kocky, či aspoň klobúčiky a nie nejaké škrupiny. Skúsim ešte pohľadať nejaké miesto s dochucovadlami /bitters/, ak to nájdem, s dôverou si sadám na bar. Ak barman začne so mnou komunikovať, jemne spozornie pri mojej objednávke, začne sa pýtať na druh a značku alkoholu, poprípade na spôsob prípravy, viem, že som na to najsprávnejšom mieste, kde si môžem s dôverou dať klasický koktejl. A nemusí hrať k tomu džez. Zase nemôžem byť až taký náročný...:)
Zdá sa Vám to príliš prehnané a nepodstatné? No, mne záleží, za čo zaplatím, Vám nie? A toto sú veci, ktoré dokážu napovedať veľmi veľa.
A že sa v tom nevyznáte? To vôbec nie je chyba. Dobrý barman dokáže svojich hostí viesť, rešpektovať a ak niekoho niečo učí, nikdy však nepoučuje. Nechá svojho hosťa, aby bol stredobodom a dbá na to, aby sa stredobodom nestal on sám na úkor hosťa. A jedna dôležitá vlastnosť dobrého barmana: DOBRÝ BARMAN SA VÁM POZERÁ VŽDY DO OČÍ, NIE DO PEŇAŽENKY...
Samozrejme, že nepijem vždy iba krátke klasické koktejly. Na to, aký drink si vyberiem vplývajú ešte ďalšie faktory, ako sú počasie, či ročné obdobie. V týchto horúcich dňoch to nemusí byť len Mojito, ktoré sa dá popíjať v nejeden príjemný podvečer. Mám rád napríklad drinky, ktoré sa volajú Collinsy. Dáva sa do nich čerstvá citrónová šťava, cukor a zvolený destilát - ja mám rád gin, alebo škótsku whisky, ktoré sa premiešajú s celými kockami ľadu vo veľkom pohári a zaleje sa to dobrou perlivou sódou a ešte raz jemne premieša, aby sa suroviny spojili, ale aby nevyprchali bublinky. Krásne to uhasí smäd a človek sa po dvoch-troch drinkoch cíti naozaj príjemne...
Ak som v nejakom príliš hlučnom bare, ktorý sa podobá na diskotéku, kde hrá hlasná hudba, kde barman sa viac venuje vyhadzovaniu fliaš ako zákazníkom, si väčšinou miešaný nápoj ani neobjednávam. Keď tak, tak len niečo jednoduché, aby mal barman príležitosť sa ukázať aj pozitívnejším spôsobom. Stačí Gin&Tonic. Komunikácia, kvalita ginu a ľadu, ostrosť tonicu a čerstvosť limetky dokážu povedať veľa. Ak v pohári sa snažia plávať dve topiace sa kocky ľadu, tonic bol na gin doliaty z dvoj litrovej vyprchanej pet fľaše a namiesto limety tam pláva tenký plátok citróna, viem, že nie som na správnom mieste. Myslím si, že takýto bar /niekedy ho môžte spoznať aj podľa neónového nápisu - COCTAIL BAR - chýba tam K.../ si nezaslúži, aby sme tam nechávali svoje ťažko zarobené peniažky a utratili ich radšej tam, kde sa snažia svojim hosťom predávať kvalitu...
No a na záver si neodpustím malú poznámku. Nechcem sa tu hrať na učiteľa, ale všimol som si, že je stále dosť hostí - možno je to aj niekto, kto číta tieto riadky - si nevedia načasovať, kedy si dajú svoj obľúbený drink. Väčšinou sú to ženy,ktoré sa na svoju obľúbenú Pina Coladu, či iný dlhý smotanovo-kokosovo-prijemno-sladký tropický drink tak tešia, že si ho objednajú už pred jedlom a pokiaľ príde jedlo na stôl, drink je už v polovici vypitý. No, priznajte si, že to jedlo nechutí po tom až tak skvele...
